Príhovor
Na úvod
Na úvod by som sa vám chcel v krátkosti predstaviť.
Volám sa Michal Wiesler, mám 47 rokov. Od svojich štyroch rokov som vyrastal v Žiline, kde som neskôr vyštudoval Žilinskú univerzitu. Celý život som tvrdil, že sa nikdy nepresťahujem bývať mimo mesta. A ako sa správne hovorí – nikdy nehovor nikdy. Dnes bývam spolu so svojou rodinou v Mojši, rovnako ako vy.
Verím však, že viac ako môj profesijný život vás zaujíma to, prečo som sa rozhodol kandidovať a čo by som chcel pre našu obec urobiť. Preto si svoje podrobnejšie predstavenie nechám na neskôr a dnes sa chcem venovať najmä Mojšu.
Môj pohľad
Prečo práve Mojš?
Keď sme spolu s rodinou hľadali nové bývanie, mali sme niekoľko hlavných kritérií.
Chceli sme bývať blízko Žiliny, v bezpečnom prostredí vhodnom pre rodinu s deťmi a zároveň na mieste, ktoré ponúka možnosti na trávenie voľného času.
V tom období sme mali dve malé deti. Blízkosť Vodného diela Žilina na prechádzky a kočíkovanie, Jungle Park, príroda v okolí a zároveň výborná geografická poloha Mojša nám úplne vyhovovali.
Mojš bol a stále je pomerne malou, ale veľmi rýchlo rastúcou obcou. Má krásne okolie, blízkosť prírody a nádherné výhľady na Malú Fatru. Zároveň sa nachádza len pár minút od Žiliny.
To, čo nám Mojš vtedy ponúkal, nám stačilo. Boli sme tu spokojní.
Motivácia
Prečo som sa rozhodol kandidovať?
Postupom času naše deti vyrástli, zo starších sú školáčky a pribudli nám ďalšie dve deti.
A s tým sa zmenili aj naše potreby.
Dnes s manželkou trávime veľa času rozvozom detí do školy, škôlky a na krúžky. Človek si až vtedy naplno uvedomí, aké dôležité je, aby sa deti dokázali bezpečne a čo najviac samostatne pohybovať a aby mali možnosti tráviť čas aj priamo v obci.
Možnosti pravidelných aktivít pre školopovinné deti sú dnes v Mojši obmedzené a veľká časť ich života je preto prirodzene naviazaná na Žilinu.
Podobne vnímam aj bezpečnosť pohybu po obci. Na viacerých miestnych komunikáciách chýbajú chodníky alebo bezpečný priestor pre chodcov. Prechádzka s malými deťmi sa tak môže rýchlo zmeniť na neustále upozorňovanie, aby dávali pozor na prechádzajúce autá. Nie je to príjemné pre rodičov, deti ani vodičov.
Mojš má pritom výbornú geografickú polohu v bezprostrednej blízkosti Žiliny. Mobilita bez auta je však výrazne obmedzenejšia a najmä rodiny s deťmi, mladí ľudia či seniori sú odkázaní na existujúce autobusové spojenia alebo pomoc rodiny.
Postupne, ako sme sa s obcou zžívali a rozprávali sa s ľuďmi, ktorí tu žijú dlhšie ako my, začal som si všímať aj ďalšiu vec.
Pri niektorých témach vnímam v obci výraznú polarizáciu. Ľudia majú rôzne názory, čo je úplne prirodzené. Problém vzniká vtedy, keď sa rozdielny názor začne vnímať ako osobný konflikt a namiesto hľadania riešenia sa prestaneme navzájom počúvať.
Nie je mi jedno, ako táto obec funguje.
Nechcem sa raz rozhodovať, či sa odsťahovať len preto, že nám chýba lepšia doprava, bezpečnejší pohyb po obci alebo možnosti pre deti.
A predovšetkým chcem, aby Mojš bol obcou, v ktorej sa nikto nemusí obávať slušne a otvorene vysloviť svoj názor.
Rozdielne názory sú prirodzenou súčasťou demokracie. Nemusíme s nimi súhlasiť. Musíme však rešpektovať človeka a jeho právo názor vysloviť a vedieť o rozdielnych pohľadoch diskutovať vecne.
Vízia
Prečo názov „Miesto pre spokojný a šťastný život“?
Pretože presne takto si Mojš predstavujem.
A myslím si, že k tomu vôbec nemáme ďaleko.
Za posledné roky sa v obci urobilo mnoho pozitívnych vecí. Mojou ambíciou preto nie je tvrdiť, že všetko doteraz bolo zlé a musíme začínať od začiatku.
Naopak.
Chcem nadviazať na veci, ktoré fungujú, a zmeniť tie, ktoré podľa môjho názoru fungovať môžu lepšie.
Som presvedčený, že lepšia komunikácia a spolupráca medzi starostom, poslancami a občanmi môže výrazne pomôcť pri riešení problémov a urýchliť rozvoj obce.
Keď som premýšľal, kde by sme mohli začať, vyšiel mi z toho jeden základný bod.
1. priorita
Zlepšenie komunikácie
Znie to jednoducho, ale podľa mňa je to jedna z najťažších úloh.
Aby sa komunikácia v obci skutočne zlepšila, musí fungovať minimálne na troch úrovniach:
- medzi starostom a poslancami obecného zastupiteľstva,
- medzi poslancami navzájom,
- medzi obcou a občanmi.
Prvý krok je v rukách nás voličov. My rozhodujeme o tom, komu dáme svoju dôveru.
Po voľbách však za spôsob komunikácie a spolupráce nesú zodpovednosť samotní zvolení predstavitelia obce – starosta aj poslanci.
Či budem zvolený za starostu alebo poslanca, budem sa snažiť vytvárať prostredie, v ktorom sa problémy riešia vecne, rozdielne názory sa rešpektujú a osobné spory nebránia fungovaniu obce.
Zároveň si nemyslím, že otvorenú komunikáciu vyriešime iba tým, že vytvoríme ďalší Facebook, aplikáciu alebo informačný kanál.
Komunikačné nástroje už obec má. Podstatné je, ako ich používame.
Ak občan upozorní na problém, nemal by jeho podnet skončiť iba konštatovaním „berie sa na vedomie“.
Chcem, aby pri podnetoch, pri ktorých je to možné, bolo jasné:
- že obec podnet prijala,
- kto sa ním zaoberá,
- v akom stave sa riešenie nachádza,
- aký bude ďalší postup,
- a napokon aj to, ako bol podnet vyriešený.
Dobrým príkladom potreby lepšej komunikácie bola podľa mňa diskusia o pomenovaní ulíc.
Bola to téma, ktorá sa dotýkala prakticky všetkých obyvateľov obce. Napriek viacerým diskusiám bolo veľmi ťažké nájsť spoločnú zhodu.
Práve pri podobných rozhodnutiach by podľa môjho názoru mala byť diskusia s občanmi ešte intenzívnejšia a mala by prebehnúť skôr, než sa problém dostane do štádia vzájomných konfliktov.
Verejné stretnutia pri dôležitých projektoch
Pri rozhodnutiach, ktoré významne ovplyvnia život v obci, by som chcel zaviesť pravidelné verejné informačné stretnutia.
Obec by mala občanom vysvetliť:
- čo sa pripravuje,
- prečo sa to pripravuje,
- koľko to bude stáť,
- z akých zdrojov sa projekt financuje,
- aký je harmonogram,
- čo sa už podarilo,
- čo sa nepodarilo,
- a aké problémy sa pri realizácii objavili.
Rovnako by mala existovať možnosť klásť otázky ešte pred zásadnými rozhodnutiami.
Som presvedčený, že práve týmto spôsobom sa dá predísť mnohým nedorozumeniam.
Ako príklad vnímam diskusiu okolo rekonštrukcie budovy bývalej materskej školy na základnú školu. Bez ohľadu na jednotlivé názory na samotný projekt je podľa mňa práve pri takýchto veľkých témach mimoriadne dôležité, aby mali občania dostatok informácií priebežne a zrozumiteľnou formou.
Lepšie využitie existujúcich komunikačných nástrojov
Mojš už dnes používa viacero informačných a komunikačných kanálov.
Mojou ambíciou preto nie je vytvárať ďalšie nástroje len preto, aby sme mohli povedať, že máme niečo nové.
Najskôr chcem zlepšiť fungovanie toho, čo už existuje.
Existujúci systém podnetov občanov by mal byť čo najprehľadnejší a pri jednotlivých podnetoch by mal byť viditeľný ich aktuálny stav.
Zároveň má zmysel porovnať súčasné riešenia s platformami, ktoré používajú iné slovenské samosprávy, napríklad Odkaz pre starostu alebo MUNIPOLIS, a vyhodnotiť, či by niektorá z nich nepriniesla občanom lepšie služby.
Nie je potrebné za každú cenu vyvíjať vlastné riešenia, ak už niekto vytvoril niečo, čo funguje dobre.
Rovnako by som chcel oveľa intenzívnejšie komunikovať so starostami okolitých obcí a samosprávami, ktoré úspešne vyriešili problémy podobné tým našim.
Nie je slabosťou spýtať sa, ako niečo vyriešili inde.
Práve naopak.
Každá dobrá skúsenosť nám môže ušetriť čas, peniaze a zbytočné chyby.
2. priorita
Zlepšenie informovanosti
Komunikácia nie je iba o možnosti položiť otázku.
Rovnako dôležité je, aby občania nemuseli informácie zložito hľadať.
Sociálne siete
Oficiálna komunikácia obce na sociálnych sieťach by mala byť pravidelná, vecná a dôveryhodná.
Občania by tam mali nájsť informácie o:
- dianí v obci,
- pripravovaných projektoch,
- priebehu realizovaných projektov,
- dôležitých rozhodnutiach zastupiteľstva,
- dopravných obmedzeniach,
- odstávkach,
- kultúrnych a spoločenských podujatiach,
- a ďalších informáciách, ktoré ovplyvňujú každodenný život v obci.
Ak občania pod oficiálnym príspevkom položia vecnú otázku, obec by sa mala snažiť na ňu odpovedať na základe dostupných informácií.
Diskusia zároveň musí mať jasné a vopred zverejnené pravidlá.
Odstraňované by mali byť najmä vulgarizmy, vyhrážky, osobné útoky, spam alebo obsah porušujúci zákon. Samotný nesúhlas s vedením obce alebo kritický názor však podľa mňa dôvodom na vymazanie komentára byť nemá.
Živé vysielania a videozáznamy zo zasadnutí
Tento nápad nevznikol odo mňa a nechcem si ho privlastňovať.
Živé vysielania zo zasadnutí umožnili sledovať rokovania aj občanom, ktorí sa ich nemohli osobne zúčastniť.
Považujem to za veľmi dobrý krok a chcel by som, aby sa z neho stal štandard.
Každé riadne zasadnutie obecného zastupiteľstva by malo byť podľa možností vysielané online a následne jednoducho dostupné aj zo záznamu.
Občan by nemal musieť hľadať, kde sa konkrétne rokovanie nachádza.
Program zasadnutia, materiály, uznesenia, zápisnica a videozáznam by mali byť dostupné prehľadne na jednom mieste.
Pravidelné správy o dianí a projektoch v obci
Nie som presvedčený, že potrebujeme pravidelne distribuovať tlačený obecný časopis do každej domácnosti.
Väčšinu informácií dnes dokážeme občanom poskytovať rýchlejšie a lacnejšie elektronicky.
To však neznamená, že by sme mali prestať pravidelne sumarizovať, čo sa v obci deje.
Chcel by som zaviesť pravidelné stručné zhrnutie, v ktorom bude uvedené:
- čo obec za dané obdobie riešila,
- v akom stave sú jednotlivé projekty,
- čo sa dokončilo,
- čo sa pripravuje,
- aké problémy vznikli,
- a čo nás čaká v nasledujúcom období.
Niekoľko tlačených výtlačkov by bolo k dispozícii na obecnom úrade pre občanov, ktorí internet nepoužívajú.
SMS a e-mailové notifikácie
Obec už dnes využíva SMS notifikácie.
Chcel by som tento spôsob komunikácie zachovať a systematicky ho využívať najmä pri dôležitých a časovo citlivých informáciách.
Zároveň by som rád doplnil možnosť jednoduchej registrácie na e-mailové informačné správy pre ľudí, ktorí sociálne siete nepoužívajú alebo ich nechcú pravidelne sledovať.
Cieľom nie je občanov zahlcovať.
Cieľom je umožniť každému vybrať si spôsob, akým chce informácie z obce dostávať.
Informovanie o Mojši aj mimo obce
Som presvedčený, že Mojš má veľa vecí, ktorými sa môže pochváliť.
O významných projektoch, podujatiach, úspechoch obce alebo úspechoch našich občanov by sme mali vedieť informovať aj širšie okolie.
Regionálne médiá a informačné platformy, ako napríklad Žilinak, Žilinský večerník, Rádio Frontinus môžu pomôcť budovať dobré meno Mojša aj mimo hraníc obce.
Dobré meno obce nie je samoúčelné.
Môže pomôcť pri spolupráci s ďalšími samosprávami, pri získavaní partnerov, podpore podujatí a celkovom vnímaní Mojša ako moderného a dobrého miesta pre život.
Spôsobov, ako zlepšiť komunikáciu a informovanosť, je samozrejme viac.
Vybral som tie, ktoré považujem za najdôležitejšie, a zámerne som ich opísal podrobnejšie, aby bolo zrejmé, čo si pod jednotlivými bodmi predstavujem.
Nechcem však od vás očakávať, že budete počas predvolebnej kampane chodiť na množstvo stretnutí len preto, aby ste sa dozvedeli, čo jednotliví kandidáti ponúkajú.
Merateľný rozvoj
Ako budeme vedieť, či sa Mojš skutočne zlepšuje?
Na záver by som rád uviedol jedno zaujímavé porovnanie.
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky prostredníctvom aplikácie MuMAP porovnáva podmienky pre kvalitu života v slovenských samosprávach.
Hodnotenie sleduje desať oblastí:
Na tomto hodnotení ma zaujala ešte jedna vec.
Teda hneď v našom okolí sa nachádza viacero obcí patriacich medzi najvyššie hodnotené samosprávy na Slovensku.
Aj Mojš je súčasťou tohto hodnotenia.
Navrhujem preto, aby sme výsledky našej obce pravidelne sledovali a pracovali nielen s celkovým výsledkom, ale najmä s jednotlivými hodnotenými oblasťami.
Takéto porovnanie nám môže pomôcť identifikovať, kde má Mojš rezervy, porovnávať sa s úspešnými obcami v našom okolí a lepšie rozhodovať o tom, ktoré projekty majú mať prioritu.
Ak napríklad zistíme, že zaostávame v doprave, bezpečnosti alebo možnostiach vzdelávania, dostávame konkrétny údaj, s ktorým vieme ďalej pracovať.
A následne môžeme sledovať, či sa po realizovaných opatreniach hodnotenie jednotlivých oblastí postupne zlepšuje.
MuMAP samozrejme nedokáže zmerať všetko, čo rozhoduje o spokojnosti človeka.
Mohol by však byť jedným z objektívnych a merateľných ukazovateľov dlhodobého vývoja kvality života v Mojši.
A presne o to by podľa mňa malo ísť.
Nie iba hovoriť, že sa obec rozvíja.
Ale vedieť ukázať, v čom sa zlepšila a kde ešte máme rezervy.
Ďakujem za pozornosť
Ak ste sa dočítali až sem, ďakujem vám za pozornosť.
Toto je iba prvá časť mojej predstavy o tom, kam by sa mohol Mojš v nasledujúcich rokoch posunúť.
Ďalšiu časť našej predvolebnej skladačky vám predstavím už čoskoro.